Vyhľadávanie

Kontakt

ANITA BALEJÍKOVÁ

nitakimuri@azet.sk

jamajkanita

NITA, AKO SI SA TY VLASTNE K TEJ JAMAJKE DOSTALA?“ 

spýtala sa ma raz pri káve moja kamoška Lucka. Poznáme sa už dlhšie, vie, že posielam na Jamajku turistov a poznám Jamajku lepšie než samotní domorodci, no o mojich začiatkoch dodnes ani len netušila… Tak som si zaspomínala na moje neľahké začiatky spolu s ňou :-)

Bola som 15ročná žaba, keď som si prvýkrát doniesla domov krásny pestrý katalóg z cestovky Rueffa. Vtedy som ešte nemala internet a možností popozerať si obrázky exotických krajín veľa nebolo. Tak som si vypýtala katalóg o Karibiku… A na stranách 70-71 našla moja duša svoj skutočný domov! JAMAJKA! Od toho okamihu som si začala v snoch predstavovať maličký ostrovček uprostred tyrkysového Karibského mora... Jeho široké pobrežie s bielym pieskom a palmami, horiace nebesá pri západe slnka, či vrcholky hôr ponorené do večerného oparu... Veľké ihrisko plné zábavy, kde môžem byť sama sebou, spontánna a bezprostredná, kde budem šťastná aj keď si „rozbijem kolená“. Navyše, JAMAJKA sa mi zdala byť nebezpečná – a mňa odjakživa vzrušuje všetko, čo je nebezpečné! Lebo viete, ako sa hovorí „DOBRODRUŽSTVO, KTORÉ NIE JE NEBEZPEČNÉ, NIE JE DOBRODRUŽSTVO“. Moje srdce zdivelo vášňou k tomuto divému ostrovu… No mala som len 15 a v peňaženke 20 korún.. K Vianociam som uprosila rodičov, aby mi kúpili veľký ruksak za 3000. Nechápali.. „Načo ti len bude, keď nemáš za čo cestovať?!?“ Ale kúpili mi ho. A ja som sa už v duchu videla, ako s ním brázdim Jamajku :-)

jamajka anita balejíková

Som spisovateľka. A vždy som ňou bola, hoci sa o mne ako o spisovateľke hovorilo málokedy – napriek tomu, že mojich 5 kníh, ktoré som doteraz napísala a publikovala, neboli žiadne rýchlokvasené prepadáky a získali si srdcia čitateľov. Áno, spisovateľka - to je moja najvýstižnejšia charekteristika. Pretože všetko, čo sa mi v živote stalo, som odjakživa dávala na papier. Fascinujú ma milióny vecí a chcem ich zachytiť, aby som na ne nikdy nezabudla.

Na moje 19. narodeniny mi vyšla moja prvá kniha SLZY V DAŽDI – fiktívny román o strastiplnom živote ľudí a ich vzťahov v ČERNOŠSKOM GHETTE. Netuším, odkiaľ moje podvedomie vzalo všetky tie fakty, ale sedeli s realitou, hoci som predtým černochov videla len v časopisoch a o ghettách sa toho v médiách tiež veľa nerozprávalo. Skrátka, mám pocit, že práve tam som prežila svoj minulý život a moja koža vtedy mala farbu čokolády. Anyway.. kniha mi zarobila pekný balík peňazí…

Mala som 20 rokov, keď som si pobalila môj Vianočný ruksak a nasadla do lietadla, aby som sa mohla úplne sama 2 mesiace túlať krížom-krážom po Jamajke a zbierať o nej materiál na novú knihu. Mojim cieľom bolo včleniť sa do komunity domorodcov – oblúkom obchádzať hotely a žiť s chudobnými, i bohatými Jamajčanmi a tak spoznávať Jamajku prostredníctvom nich, pretože iba človek je meradlom skutočných hodnôt. Na Jamajke dnes koexistujú dva svety – svet turistov, zatvorený do luxusných, pri plážach ležiacich, umelo vytvorených rezervácií a svet ostatných obyvateľov ostrova, ktorí žijú za hranicami týchto turistických pseudosvetov. Ja som chcela spoznať ten druhý. Málokto napísal, ako to v takej jamajskej domácnosti vyzerá, aký rytmus tu má bežný deň.

Veľmi dobre som si uvedomovala, že je to celé bláznovstvo! A práve to sa mi na celom nápade páčilo najviac! Bolo to bláznivé, vzrušujúce a naprosto riskantné. Proste prvotriedne dobrodružstvo! Túžim po romantike morí, cudzích miest, cudzích úsmevov... Skrátka, túžim sa oddávať pokušeniam prv, než ma pokročilý vek a zodpovednosti oberú o odvahu. Bojím sa totiž, že mladosť, ten pulzujúci tep radosti, rýchlo pominie. Bojím sa, že by ma raz, keď budem starou babkou, mohli prenasledovať myšlienky na pokušenia, ktorým som sa neodvážila podľahnúť... No vždy je lepšie oľutovať, že sme sa o niečo pokúsili, než ľutovať, že sme sa nepokúsili o nič…

Prvé stretnutie s Jamajkou bolo pre mňa ako prvé rande s niekým skutočne výnimočným – s niekým, kto vás okúzli svojou romantikou a očarí svojim božským zjavom. Jamajka vás nenechá ľahostajným, či chcete, alebo nie, zamilujete sa do nej na prvý pohľad! Bolo to nadovšetko! Keď som z ostrova odlietala domov, v lietadle som plakala a moje srdce krvácalo… A hoci som odvtedy navštívila Jamajku už stokrát, plačem za Jamajkou zakaždým, keď ju musím opustiť… Pretože JAMAJKA JE MôJ DOMOV.

Moja prvá kniha o Jamajke sa náhodou (ale vraví sa, že Nič na tomto svete nie je náhoda) dostala do rúk filmárke Janke, ktorá natáčala sériu cestopisných dokumentov pre TV Nova. Zavolala mi, či by som bola ochotná ju sprevádzať… Výsledkom vydarený projekt - tv dokument „Když promluví reggae“ a honorár, ktorý sa mi zapáčil natoľko, že som sa odhodlala popracovať na sebe. Zrazu som po mesiacoch študovania obdržala Medzinárodnú licenciu a certifikát tour guida. TAK! A môžem sprevádzať! - povedala som si a oslovila istú slovenskú CK. Nebudem Vám klamať – môj prvý zájazd, ktorý som odsprevádzala, skončil fiaskom… Vtedy som si uvedomila, že je sakra rozdiel sprevádzať len 1-2-3 osoby alebo masovo, 10-15 člennú skupinu. Povedala som si, že menej je niekedy viac a zamerala sa na miniskupinky… a o to viac som sa im dokázala naplno venovať a rozvíjať svoje sprievodcovské skúsenosti.

Časom turistov pribúdalo a musela som si nájsť pomocníkov. Nie každý Jamajčan sa charakterovo, typovo a povahovo hodí na rolu sprievodcu, takže nájsť tých ideálnych, pod ktorých ochrannými krídlami budete v bezpečí a budete sa s nimi aj dobre cítiť, nebolo jednoduché. Niektorí sklamali (začali poza môj chrbát ošklbávať turistov o peniaze, klamať, zavádzať..), takže tých som poslala do hája a ponechala si len tých najlepších – ozajstných profesionálov, ktorí si svoju prácu local guida vážia. A to sú Ajoni a Andre, obaja z chudobného ghetta, kde peňazí nikdy nebolo nazvyš. Dnes sú z nich už ostrieľaní, špičkoví local guidi, s ktorými ste podľa Vašich ohlasov maximálne spokojní, lebo ste s nimi jednak v bezpečí, jednak veľa vidíte a zažijete a konieckoncov máte s nimi vždy kopec srandy! :-) A ja zatiaľ všetkých Vás – local guidov, turistov, aj majiteľov hotelov a atrakcií – dirigujem pekne na diaľku ;-)

local guidi jamaika

TY SA MÁŠ, NITA.. Si takto VESELO cestuješ!“ povzdychla si Lucka a ja som sa pobavene zasmiala! :-) Ona netuší, koľko práce je za tým všetkým. Koľko prebdených nocí, kedy som všetkým turistom k dispozícii NONSTOP online v prípade potreby. Koľko stresov si toto moje celoživotné hobby vyžaduje. Ona vidí len moje fotky, ako si váľam šunky na snehobielej pláži, tak sa jej to zdá byť „veselé“ :-) No poviem Vám, priatelia, môj život nie je lepší, ani horší než je ten Váš. Je skrátka INÝ.

Myslím, že som mala šťastie, lebo kým iní len snívajú, ja svoje sny žijem. Sú ľudia, ktorí chcú všetko možné, aby sa dokázali tešiť zo života, ja som však dostala holý život, ktorý ma naučil tešiť sa zo všetkého možného. Lebo BOHATÝ JE TEN, KTO K ŠŤASTIU POTREBUJE NAJMENEJ. Áno, mám všetko, o čom som kedy snívala. Za tie roky strávené na Jamajke a na cestách (Karibik, Južná Amerika), sa mi toho prihodilo toľko, čo iní ľudia nezažijú ani za tri životy, preto chválim časy, keď som mohla cestovať mnohými krajinami a naučiť sa mnohým múdrostiam. Pravda, veľakrát sa mi stalo, že som od života čakávala chlieb, no dostala som len skalu, na ktorej som si vylámala zuby... Mnohokrát som vystierala ruku za šťastím a osud mi do nej vložil škorpióna... No brala som všetko, čo mi osud ponúkol. Každú bolesť treba znášať statočne. Ak prežijete takúto skúšku, budete múdrejší, mocnejší, odolnejší. Som spokojná a silná. Nie som slaboch. Nikdy som nebola padavka, nikdy som nebola zradca, ani klamárka. A vždy som bojovala! S vervou a odhodlaním zvíťaziť. Ale keď si človek uvedomí, že všetko na tomto svete je pominuteľné, potom sa musí sám seba pýtať, aký má život vlastne zmysel…

Keby som sa mala dožiť hoci aj sto rokov, nikdy nezabudnem na tento čarokrásny ostrov, pretože ho milujem celým svojim životom. Či sa prebúdzam, alebo zaspávam, stále cítim jeho sviežu náruč zelene, jeho letné more rozpálené slnkom... Ešte stále počujem všetky slová, ktoré odzneli a vidím všetko, čo sa tu kedy udialo. Na nič som nezabudla. Na nič nechcem zabudnúť. Lebo v spomienkach niet vzdialenosti, iba v zabudnutí je priepasť. I keď ma už Jamajka nevzrušuje toľko, čo prvé roky, prežívam rovnakú radosť keď na Jamajku posielam Vás a z diaľky sledujem, ako sa tešíte, ako ju objavujete, ako si tento ostrov užívate plnými dúškami :-) A v tom je zmysel môjho života. 

MôJ ŽIVOT PATRÍ VÁM, MOJIM TURISTOM, KTORÍ IDETE V MOJICH ŠĽAPAJÁCH. MôJ ŽIVOT JE HODNOTNÝ AK VÁM DOKÁŽEM POMÁHAŤ SPLNIŤ SI VÁŠ SEN O JAMAJKE. 

Sedím za stolom pri mojom laptope. Na stene mám pred očami obraz Boba Marleyho, ktorý som si kúpila ako vôbec prvý suvenír z Jamajky. Pod jeho zamyslenou tvárou je napísaný jeden z jeho výrokov:

Každý človek má právo sám rozhodnúť o svojom osude...“