Vyhľadávanie

Kontakt

ANITA BALEJÍKOVÁ

nitakimuri@azet.sk

RASTAMÁNIA

text a foto: ANITA BALEJÍKOVÁ
 
autorské práva VYHRADENÉ!
 
rastafari na Jamajke
 

Majú dredy, fajčia marihuanu, počúvajú reggae a budujú imidž celého ostrova. Akí vlastne sú stúpenci Boba Marleyho?

Nosia vaše deti, či kamaráti na hlave čudné zlepence a prestali používať hrebeň? Nemusíte mať obavy – ich sympatie k viere zvanej rastafari sú neškodné. V našich končinách je totiž toto jamajské hnutie skôr novodobým módnym trendom. Avšak domorodci v krajine vzniku – na Karibskom ostrove Jamajka – prívržencov hnutia rastafari ostro odsudzujú... „Rastamani? Sú to samí gigolovia, priekupníci a špinavci!“ tvrdí seržant Kevin Ford z policajného komisariátu v hlavnom meste Kingston. „Máme na ostrove 5 väzníc, v nich 5000 väzňov a až 4000 z nich sú rastamani!“ Tieto slová znejú ako dostatočná výstraha pre každého turistu, ktorý túži osobne spoznať Jamajských rastamanov. No v snahe odhaliť ich pravú identitu som sa za nimi vybrala osobne...

TAKMER AKO HIPPISÁCI

Tento tretí najväčší ostrov Veľkých Antíl má bohatú, no strastiplnú históriu. Na jej vrub sa podpísalo 300 rokov otroctva, počas ktorých Angličania zotročovali Afričanov a násilne ich prevážali na Jamajku. V roku 1930 sa zrodila myšlienka návratu Jamajských černochov späť do Afriky, domoviny ich predkov. Jej hlásateľom bol protestantský kazateľ Marcus Garvey, ktorý s istotou proroka vyhlasoval: „Raz príde čierny kráľ, ktorý vyženie bielych kolonizátorov z Afriky. Potom sa vrátime domov!“ Týmto kráľom sa stal Etiópsky cisár Haile Selassie – za jeho vlády v rokoch 1930 – 1974 bola Etiópia (vtedy Abysínia, ktorú rastafariáni nevedno prečo prekrstili na Zion) oslobodená od Talianskych okupantov. Podľa legendy bol potomkom židovského kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Jeho pôvodné meno bolo Ras Tafari, preto sa prívrženci tohto hnutia nazývajú Rastafariáni. Kým gro populácie sa hlási ku kresťanstvu, Rastafariánov je takmer 29.000, čo je na 2,7 miliónový národ naozaj úctyhodný počet. Spoznáte ich veľmi jednoducho – vlasy, ktoré si nikdy nečešú, ani nestrihajú, si za pomoci kaderníckych háčikov sformovali do dlhých lokní. Takýto účes, typický pre niektoré východoafrické kmene, sa veľmi nápadne podobá na leviu hrivu a lev, posvätné zviera Etiópie, je pre rastamanov stelesnením sily a inteligencie. „Lokne, to je moja identita!“ hovorieval o sebe Bob Marley. Rastafari v mnohom pripomína éru hippies – jeho prívrženci fajčia marihuanu, propagujú lásku a tvrdia, že všetci sme bratia a sestry. Ale na Jamajke rýchlo zistíte, že nie je rastaman ako rastaman...

rastaman z Jamajky

NEŽIADUCI

Stretnete ich tak v mestách, ako i na plážach – obvykle sú bosí, majú na sebe špinavé, otrhané oblečenie a ich prenikavá aróma sa rozhodne nedá porovnávať s vôňou od Diora... Na hlavách chuchvalce dredov, ktoré už roky nevideli žiadny šampón. Mnohí sú bezzubí, alebo sa spoliehajú na tých pár posledných zubov, čo im v ústach po dlhoročnom užívaní heroínu či cracku ostali. Po nociach ich vidíte spať na verejných trávnikoch, i v špinavých kútoch mestkých budov, len tak, ležiac na kusoch kartónu, ich jedinom majetku. Tu i tam im nohu či ruku v spánku obhrýzajú potkany, s ktorými sú azda na rovnakej spoločenskej úrovni – keby im zvyšok obyvateľstva mohol dať na čelo nálepku, dozaisto by na nej stálo „NEŽIADUCI“. Takýchto rastamanov s krikom odháňajú z reštaurácií a šoféri autobusov im pred nosom zatvárajú dvere. Keď málo informovaní turisti natrafia na takýchto rastamanov, uveria, že rastafariáni sú práve takíto; špinaví, zavšivavení a hrôzubudiaci. Podobný názor však prevláda i v Jamajskej spoločnosti, nakoľko špinavých, zavšivavených a hrôzubudiacich rastamanov je na ostrove pomerne veľa. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sú rastamani v dlhodobej nemilosti ostatných spoluobčanov. Hodnotia ich ako podradnú spoločenskú vrstvu tak na Jamajke, ako aj na ostatných Karibských ostrovoch. „Diskriminácia rastafariánov za posledné roky trochu poklesla.“ vysvetľuje mi rasta Bongo, ktorého som našla sedieť a fajčiť na náhrobnom kameni pred kostolom v Montego Bay. Je to jeho gauč, i posteľ... „Ale aj tak stále neuvidíš osobu s dredmi pracujúcu v banke, ani v policajných zložkách, hoci v Spojených štátoch je to bežný jav. Prvý politik s dredmi bol zvolený do nášho parlamentu len minulý rok!“ No ani táto diskriminácia nikdy nebola prekážkou na ceste k masovým ziskom biznismanov, ktorí veselo ťažia na suveníroch s rastafariánskou tematikou – tričká a čapice, kľúčenky, prívesky v červeno-zeleno-žltom prevedení rovnako ako i drevorezby zobrazujúce mužov s dredmi a Boba Marleyho, ktorý spoľahlivo vybudoval hnutiu rastafari celosvetovú reputáciu, to všetko turisti skupujú na tony a platia v tvrdej mene! „Priživujú sa na nás!“ mračí sa Bongo.

NETYPICKY TYPICKÁ RASTAFARIÁNSKA DEDINA

O Bongových slovách niet pochýb. Lietadlá nabité dovolenkármi pristávajú v Montego Bay, druhom najväčšom meste Jamajky, dennodenne. Prichádzajú na ostrov za oddychom, ale i za poznaním. Ledva vystúpia z lietadla, nalepí sa na nich nielen tradičné „Yah mon!“, ale tiež podnikaví miestni turoperátori, v očiach ktorých sú belosi chodiacimi bankomatmi bez limitu... „Zažite atmosféru typickej rastafariánskej dediny!“ vyzýva prišelcov pestrofarebný pútač rovno pred letiskom. No povedzte – nechceli by ste niečo také jedinečné zažiť aj Vy?!? Zvedavcov dlho prehovárať naozaj netreba, radi vysolia 50 usd za odvoz do ani nie 20km vzdialenej dedinky a ďalších 50 usd za vstupné. Má to len jeden háčik... Táto dedinka bola umelo vytvorená v roku 2008 Ministerstvom kultúry a „typická“ rozhodne nie je, keďže na Jamajke žiadne „rastafariánske dedinky“ nie sú. Rastafari je ako sekta, jej prívrženci sa grupujú v komunitách, ale rozhodne nezakladajú žiadne dediny. Štát investoval takmer polmilióna dolárov, v snahe vytvoriť dojem autentickosti, čo sa v podstate aj podarilo – obyvatelia tejto dedinky sú „True rastas“ – Pravoverní rastamani, striktne dodržiavajúci prísne pravidlá rastafariánskeho náboženstva. Celodenné výlety do tejto nevšednej dedinky sú veľmi populárne a obľúbené najmä Američanmi a Kanaďanmi. Rastafariáni ich v priebehu exkurzie zasvätia do tajov jednoduchej organickej „I-tal“ gastronómie (I-tal pochádza zo slova Vital = vitálny), ukážu im svoje farmárske políčko, zaspievajú im, zahrajú im na bongo tak ako to urobili i pri premiérovej návšteve Princa Charlesa a Camilly vroku 2011, ktorí si dokonca na tie bongá skúsili zahrať spolu s tunajšími rastamanmi. Na záver vďačným turistom nenápadne nanútia kúpu predražených suvenírov Made in rastafariánska dedinka... Obrazy, sošky, bižutéria... Peniaze tu tečú dolu vodou, no návštevníci odchádzajú spokojní, že mohli zažiť jedinečnú atmosféru „typickej rastafariánskej dedinky“...

NEKÚPITE RASTAMANA ?

Na ostrove práve začína obdobie dažďov a obloha už od samého rána veští lejak, akých býva v tomto čase veľa. Nikdy by som nebola verila, že aj na Jamajke slnko občas nesvieti... Európan si len ťažko dokáže predstaviť, čo všetko môže v trópoch spôsobiť niekoľko kvapiek vody. Miliónové roje komárov majú na svedomí vírus Zika, no zdá sa, že Jamajčanov to nijako netrápi. Prázdninové letoviská zívajú prázdnotou, pláže osireli a tí, čo sem zavítajú práve teraz, si môžu naplno vychutnávať dokonalú samotu! Mať pláž len pre seba, to je luxus, ktorý máte v tomto období zadarmo. Pravda, ak ste dostatočne nervovo odolní nielen voči komárom, ale aj voči rastamanom, ktorí vás budú obliehať so železnou pravidelnosťou v snahe nanútiť vám nejaký tovar, či službu. Náramky, korálky, aloe vera masáž, ovocie, výlet loďkou ku koralovým útesom... Ak ste muž, nonstop vám budú ponúkať všetky drogy na aké si len spomeniete. Ak ste žena, nevyhnete sa atakom s dotieravou otázkou, či máte priateľa alebo manžela – ak nemáte, pripravte sa na romantické vyznania typu „ste taká nádherná žena!“ Takto obvykle začínajú ostrieľaní profíci v oblasti sex-biznisu „rent-a-dread“ („prenájom dredov“...) Nezaujíma ich váš vek, ani vaše vrásky, ani počet vnúčat... Lichotia rovnako kostnantým anorektičkách ako aj dámam v kategórii nad 150 kíl... Jediné, čo ich zaujíma, je vaša peňaženka. A turistky, roztápajúce sa pod váhou falošných komplimentov a nádejí, platia a platia, za pár prchavých chvíľ sexu s exotickým rastamanom. Starý rastafarián Dave, ktorý sa živí poctivou prácou a na kraji cesty predáva ovocie zo svojej záhradky, má na týchto mužov ťažké srdce. „Pestujú si dredy len kvôli falošnému imidžu! To nie sú skutoční rastamani, tých mužov voláme Dredy... Kopírujú nás, no robia nám zlú povesť; jedia mäso, majú potetované telá, náušnice, fajčia cigarety a mútia mozgy turistom...“ zašomre znechutene. „Byť rastafariánom, to je životné poslanie, a nie módny trend, ktorému holduješ jednu, či dve sezóny... Tým, čím si od začiatku, si až dokonca, nemôžeš sa len tak zmeniť... A dredy ešte nikoho skutočným rastamanom neurobili!“

ANJELI Z BOBO ASHANTI

Ulicami Kingstonu kráča vysoký, pekne stavaný muž. Odetý je celý v bielom a pod vysokým turbanom na hlave ukrýva svoje dlhočizné lokne. Okoloidúci Jamajčania ho zdvorilo zdravia ako nejakého svätca. „Boh ti žehnaj, rasta!“ klaňajú sa mu všetci. Pôsobí takým vznešeným dojmom, že by vzbudil pozornosť a úctu kdekoľvek na svete. Rasta Lionheart (v preklade Levie srdce) žije v uzavretej rastafariánskej komunite Bobo Ashanti 16 km vzdialenej od Kingstonu. Izolované miesto, úplne odstrihnuté od sveta modernej civilizácie, leží v úpätí hôr a je domovom zhruba 200 ortodoxných pravoverných rastafariánov a ich manželiek. Na pestrofarebnej bráne stojí nápis „Veľvyslanectvo Etiópie“, za bránou však nájdete obyčajný prašný dvor a pár drevených domcov. Väčšina mužov má na sebe dlhé biele rúcha a biele turbany, každý z nich vypadá ako Kristus z El Grecovho obrazu... Celé dni sa spolu nahlas modlia Žalmy, spievajú a pritom bubnujú. Pripadajú mi ako nejaká sekta, človeku tu naskakuje husia koža... „Toto je náš dočasný prístav, kým sa naplní proroctvo a budeme sa môcť všetci vrátiť do Afriky.“ upovedomí ma rasta Lionheart, ktorý tak ako aj jeho „bratia“ nosí svoje dlhé dredy vždy ukryté v turbane. „V našich vlasoch je naša sila, preto si ich starostlivo chránime a skrývame. Mojich dredov sa nikto nesmie dotknúť, jedine moja manželka.“ upovedomí ma razantným tónom. Život v tejto komunite má svoje pravidlá, ktoré musia všetci dodržiavať – modliť sa a meditovať, ganju, ktorú považujú za posvätnú bylinu, fajčiť iba z vodnej fajky a aj to len pri slávnostných ceremóniách, nejesť nič živočíšne ani nič chemicky spracované, sex je dovolený len párkrát v mesiaci v čase keď manželka má plodné dni a použitie akejkoľvek ochrany je zakázané – rovnako zakázaná je masturbácia, sledovanie porna, flirtovanie a podvádzanie. „My žijeme podľa Biblie, vyhýbame sa akýmkoľvek hriechom a zachovávame si čistotu ducha aj tela. Žijeme vo veľmi skromných podmienkach, ale pozitívna viera v dobro a čistá láska ku všetkému živému nás oslobodzuje od sveta materializmu.“ Sami seba korunujú za princov, kazateľov a prorokov a celé svoje bytie podriaďujú spiritualizmu. Veria v nadpozemské sily, ktoré im môžu ublížiť – upírov, vúdú, čary.. Negatívnu energiu nazývajú bees (včely) a akonáhle zacítia že „letí“ okolo nich, okamžite si ľahnú na zem aby sa jej vyhli a nezasiahla ich. Nie na pár sekúnd, ani na pár minút – dokážu tak ležať celé hodiny! Títo rastamani sú úplne iní než všetci tí, ktorých môžete na Jamajke stretnúť a dovolím si tvrdiť, že doposiaľ som nestrela milších a zdvorilejších ľudí. Závisť, nenávisť, klamstvo, zákernosť, nič z toho v osade Bobo Ashanti nenájdete. Pri týchto rastamanoch mám dojem, akoby som stretla anjelov...


 

Aj na Slovensku môžete stretnúť ľudí s dredmi, ktorí holdujú marihuane. Kožu majú bielu a tvária sa, že sú rastafariánmi... Sú však len nepodarenou kópiou tých pravých, Jamajských. Dnes už viem, že rastafari, to nie sú len dredy a cigaretka gandže, ktorá trčí z hustej brady. Tí skutoční True rastas za svojim divokým zovňajškom ukrývajú správanie skromných, inteligentných a nesmierne citlivých aristokratov. Rastafari je o dobrote života a pozitívnej viere, ktorá dokáže poskladať svet rozbitý na črepiny do pevného celku. No až budúcnosť ukáže, či tradície tohto hnutia odolajú náporu našej hektickej, mravne skazenej civilizácie. Pobyt v blízkosti rastamanov ma však zmenil. Srdce mi prekypuje láskou k všetkému živému, tak k ľuďom, ako i k zvieratám a rastlinám. A ustavične mi v ušiach znie reggae, tá pohodová melódia Jamajských rastamanov... Verím, že sa nikdy nezmenia.