Vyhľadávanie

Kontakt

ANITA BALEJÍKOVÁ

nitakimuri@azet.sk

TRÁVIČKÁRI

text a foto: ANITA BALEJÍKOVÁ
 
autorské práva VYHRADENÉ!

 

"Naša narkomafia sponzoruje vládne strany, preto marihuana a hašiš na Jamajke vždy boli a budú." hovorí rasta I-ray keď ma vedie k svojmu utajenému políčku.

Omamná vôňa kvalitnej marihuany, ktorú na ostrov doviezli Indovia v roku 1845, priláka na Jamajku každoročne až polmilióna turistov, ktorých jedinou ambíciou je zahaliť sa do mračna dymu, zrušiť gravitačný zákon a odpútať sa na pár dní, či týždňov od každodenných starostí civilizovaného sveta. V osade u starého Josepha, za vždy dobre uzamknutou bránou, ktorú tento čiperný sedemdesiatnik stráži dňom, i nocou ako strážny pes, stojí osem ošumelých drevených chatiek, podobných, aké vídavam na našich slovenských záhradách. Každá má dve izby pre štyroch ľudí, základné vybavenie a verandu, na ktorej mnohí z ubytovaných trávia nonstop celé dni. Mladí chalani z Rakúska, dievčenské partie z Nórska, i Talianska, jedna osamelá Kanaďanka, jeden potetovaný Američan a manželsky pár z Mongolska. S Josephom sa poznám už celé roky, keď ma kroky zavedú sem, do Negrilu, najzápadnejšieho mesta Jamajky, zakaždým sa ubytujem práve v jeho osade, lebo predražené hotelové rezorty vysoko prevyšujú môj finančný rozpočet. No ani za tie roky som nedokázala pochopiť, ako môže niekto premárniť dovolenku fajčením trávy a hašišu, keď len pár metrov odtiaľto je čarokrásna pláž a aktivity s ňou súvisiace. „Ty to nikdy nepochopíš!“ smejú sa mi Rakúšania šúľajúc si na stolíku jedného jointa za druhým...

ODŠTARTOVALI TO HIPISÁCI

Cesta z Josephovej osady do centra Negrilu, kde je pár obchodov, trhovisko, banka a autobusové nádražie, mi peši po hlavnej ceste trvá ani nie desať minút. Za túto dobu pri mne pribrzdí až dvanásť áut! Kedysi, pätnásť rokov dozadu, miestni šoféri zvykli na cudzincov, kráčajúcich popri ceste, vykrikovať „Taxi? Taxi?“ a ponúkať im odvoz v snahe privyrobiť si pár dolárov. A dnes?!? „Ganja? Hash?“... všetci kladú rovnakú otázku. Pri súčasnej vysokej nezamestnanosti rýchlo pochopili, že predajom marihuany a hašišu dokážu z vrecák dovolenkárov vytiahnuť dolárov oveľa viac, než by zinkasovali za taxislužbu. Navyše, hoci sú prechovávanie, užívanie a distribúcia akýchkoľvek narkotík stále zákonom striktne zakázané a za jeho porušenie vám hrozia pomerne vysoké tresty, Negril je už od čias éry hippies, ktorá túto niekdajšiu rybársku oblasť „objavila“ v 60. rokoch, miestom, kde ľudia beztrestne fajčia „trávu“ tak na ulici, ako aj na koncertoch, či rovno na pláži. A keďže väčšina dovolenkárov zakotví práve v tunajších rezortoch, ani sa vlastne nečudujem, že Jamajka vo svete nadobudla reputáciu „zhúlenej“ krajiny... Pravdou však ostáva fakt, že za celú dobu som tu nestretla jediného „zhúleného“ domoroca. O cudzincoch však platí pravý opak...

ZEM NÁM DÁVA JEDLO A BOH NÁM DÁVA GANJU

Vy bieli máte iný metabolizmus než my Jamajčania!“ vysvetľuje mi rastaman Rade, ktorý ma vedie vysoko do ťažko prístupných vŕškov nad Negrilom ukázať mi svoju „plantáž“. „Jedávate samé nezdravé potraviny, vaše telo je plné toxínov a preto vás položí už i jeden jediný joint!“ Kým on kráča do svahu svižným ľahkým krokom, ja lapám dych akoby som vystupovala na Mt.Everest... Že by preto, že ja som jedla na obed hamburger a on dusený špenát? V spomienkach sa mi zjavilo množstvo bielych tvárí, ktoré som na tomto ostrove stretla – pár šlukov z jediného jointa z nich urobilo nepríčetné bytosti s rozšírenými zreničkami, pričom tento dovtedy neznámy stav u nich vyvolával neustále pocity strachu. „Vidíš, to práve preto! Že bieli ganju šľukujú! Akonáhle prejde do pľúc, narobí tam šarapatu. Ja vyfajčím sedem-osem jointov denne a pozri na mňa – som stále pri zmysloch!“ smeje sa na mňa štrbavým úsmevom, pričom v prstoch drží malú ušúľanú cigaretku a vychutnáva si ju tak elegantne a tak nevinne, akoby to bola napolitánka! Je rastaman. A všetci jamajskí rastamani holdujú marihuane. Ale ako už bolo povedané, ostávajú pri plnom vedomí. „Ganja je svätá rastlina, daroval nám ju samotný Stvoriteľ, Jah Rastafari!“ uznanlivo pokýva Rade hlavou a na znak úcty k svojmu rastafariánskemu Bohu pozrie na Nebo. „Za drogy možno považovať všetky chemikálie, všetky tie psychotropné látky, ktoré sa vyrábajú umelo... Tie sú svinstvo, ale ganja predstavuje prameň múdrosti, svätú rastlinu... Veď samovoľne vyrástla aj na hrobe kráľa Šalamúna! My len dáme semienko do zeme a ak vyrastie, je to Božie požehnanie. Tak ako zem nám dáva jedlo a obloha dážď, tak nám dáva náš Boh našu ganju!“

FAJČIA A SPIA, ABY NECÍTILI HLAD

Jamajka je krajinou tretieho sveta, veľa ľudí nemá auto a jazdí na bicykloch, mnohí si nemôžu dovoliť zabezpečiť svojim deťom vzdelanie, mnohí, čo sú bez práce, celé dni zostávajú vo svojich skromných príbytkoch a aby nepociťovali hlad, dajú si jointa a celé dni prespia. Pestovanie a predaj marihuany preto patrí k málo možnostiam, ako si zarobiť peniaze. Ganja je skrátka „Priateľ chudobného človeka“! Zaháňa mu hlad, i zarába peniaze. Až 60% Jamajských mužov fajčí ganju tak bežne ako našinci cigarety. Nepovažujú ju za drogu, ale za liečivú bylinu. A väčšinou každý jeden má pri sebe nejaký ten „small something“ balíček, ktorý by pri prvej príležitosti mohol niekomu predať. Cena? 50 Jamajských dolárov za jednu dávku (cca 0,30 eur). „Cena vždy závisí od kvality!“ upozorňuje ma Rade. „Najnekvalitnejšiu ti ponúkne hociktorý chlapík na ulici, či taxikári, najkvalitnejšiu kúpiš len od rastamanov. Odpad sa dá predať maximálne za 20 amerických dolárov za polkila, my našu úrodu predávame po 150 dolárov za to isté množstvo. V Spojených štátoch sa potom ďalej predáva za 3500 dolárov v rovnakom objeme.“ Keď vyzvedám, čím sa líši kvalita marihuany od rastamanov, dostáva sa mi zaujímavej odpovede. „Pestujeme štyri základné prapôvodné odrody „burro“, „bavlnu“, „collieweed“ a „ovčí dych“, ktoré sú silnejšie než všetky ostatné. Vyfajčíš jednu cigu a odpáli ťa na štyri dni! A hlavne nepoužívame žiadnu chémiu! Všetko je natural!“

ZÁSIELKY DROG NA VÝLETNÝCH LODIACH

A naozaj! Keď sa po takmer hodine krkolomného štverania po náročnom kamenistom svahu konečne ocitneme na Radeho políčku, pred očami sa mi rozprestrie zelený „Eden“, ktorý by potešil každého botanika! Neviem si ani len predstaviť, aké náročné muselo byť povynášať sem hore, do tejto inak nehostinnej a málo úrodnej oblasti, výživnú červenú zeminu, i vodu na zalievanie. Polícia preventívne likviduje mnoho záhrad v údoliach, ale nikdy sa jej nechce loziť do kopcov. A – ani zlodejom! Pomedzi meter vysoké rastliny chodí Radeho kamarát Moses a starostlivo ich kontroluje. Najprv sa semiačka musia starostlivo predpestovať pod ochranným krytom a na polia sa vysádzajú až keď sú mladé rastlinky dostatočne mocné a odolné. Kvôli vyššej plodnosti sa používa hnojivo „guano“. Možno vám toto slovo na prvé počutie znie ako nejaká superznačka, no v skutočnosti je to len obyčajný vtáčí trus, privážaný z okolitých ostrovčekov Pedro Cay a Morant Cay. „Používame výlučne organické hnojivo, žiadne herbicídy, ani pesticídy a výsledkom sú tieto zdravé mocné rastliny, ktoré budú mať za polroka výšku tri metre.“ objasňuje mi Moses. Keď sa pozastavujem nad množstvom chrústov na listoch, len lakonicky poznamená, že tie sú znakom, že rastlina je chutná a bezpečná na fajčenie. „Lebo ak by sme striekali záhradu s jedmi, neboli by tu ani chrústy, ani červíky, teda by nebola vhodná ani pre ľudský organizmus. Keď je však zdravá, je vhodná nielen na fajčenie, ale aj do čaju, do koláčov, do tinktúr, do pleťových krémov... “ Po žatve sa stonky lisujú, čím sa získava hašišový olej a listy sa sušia, balia a potom sa čo najrýchlejšie prepravujú loďami a súkromnými lietadlami do USA. Častokrát sa využívajú i výletné lode a charterové aerolinky – stačí podplatiť správnych ľudí. Konieckoncov, je verejným tajomstvom, že mnohí súčasní jamajskí biznismeni začínali ako prepravcovia marihuany. A skorumpovaní úradníci sa tvária, že o ničom nevedia.

PREMIÉR – VERNÝ PRIATEĽ NARKOBARÓNA...

Coke v angličtine znamená kokaín, no na Jamajke sa za týmto slovom ukrýva najnebezpečnejší narkobarón na svete, Christopher „Dudus“ Coke. Dnes už síce hľadí na svet spoza väzenských mreží v USA, no ešte do roku 2012 bol lídrom mafiánskej skupiny Shower Posse, ktorá vo veľkom obchodovala s ganjou, kokaínom, crackom, i so zbraňami. Preslávili ju kruté praktiky a rituálne popravy konkurenčných bossov. No možno to bola len Cokeova pomsta za to, že mu mafia zavraždila dvoch bratov aj sestru. Rodinu do dejín Jamajky zapísal už jeho otec, Lester Lloyd Coke, ktorý položil základný kameň narkomafie v Kingstone a jeho syn po ňom prevzal žezlo krátko po tom, čo Lester v roku 1992 poslednýkrát vydýchol v jamajskej väzenskej cele. V roku 2009 požiadali Spojené Štáty vládu Jamajky o vydanie Christophera Cokea do USA, kde mu za kriminálnu činnosť hrozilo doživotie. Ale – ruka ruku myje a keďže bol Coke kľúčovým sponzorom vládnej strany Jamaican Labour Party, na ktorej čele stojí premiér a zároveň osobný priateľ Cokea Bruce Golding, žiadosť Američanov bola zamietnutá. Obyvatelia chudobných štvrtí Kingstonu, ktorých živilo práve dílovanie drog, nazývali Cokea Ježišom a oslavovali ho ako Robina Hooda, pretože im posielal jedlo, pomáhal im platiť účty, posielal ich deti do škôl a suploval pomoc tam, kde nevedel pomôcť štát. Kolotoč sa uzavrel vo chvíli, keď postrčil chudobu, aby dávala hlas vo voľbách práve politickej strane JLP... Nebol dôvod, aby premiér Golding neprižmúril oko nad Cokeovými miliónovými ziskami z predaja drog...

AMERIČANIA NA NÁS POSLALI DÉMONOV

Američania v roku 1970 odštartovali na Jamajke protidrogovú vojnu, ktorá trvala až do roku 1998. Na ostrov vyslali vojakov, agentov, špiónov, helikoptéry, i lode. Americká ambasáda dodneas dotuje políciu zbraňami, organizuje početné protidrogové školenia na školách i v kostoloch, ale – zdá sa – všetko je márne. „Marihuana a hašiš na ostrove vždy boli, budú aj zostanú, keďže naša narkomafia sponzoruje vládu a tá Američanom podkopáva nohy!“ smeje sa Rade. Dôkazom jeho slov je príklad reggae speváka Buju Bantona, ktorému v nahrávacom štúdiu v Kingstone našli Američania v kvetináčoch dve rastliny marihuany. Zatkli ho – a Jamajčania ho po dvoch mesiacoch pustili na slobodu. Dnes si však v USA odpykáva trest za kokaín, ktorý mu našli na letisku v batožine. „Marihuana či hašiš... keby nebol po nich taký veľký dopyt, nebola by ani naša ponuka. Ale na Jamajke nemáme kriminalitu kvôli drogám, ale kvôli Američanom.“ zamýšľa sa tento rastaman, ktorý vie, o čom hovorí. „My dávame Amerike tú najkvalitnejšiu ganju, no čo dávajú oni nám? Tú najväčšiu špinu v podobe filmov plných násilia a našim deckám vštepujú do hlavy démona!“ povie mi pohoršene a spomenie udalosti spred pár týždňov, kedy v Montegu Bay len 12-ročný chlapec zabil 9-ročného a o pár dní na to 16-ročné dievča na smrť dobodalo svoju len 14-ročnú sokyňu v láske. „No povedz, je normálne, že deti zabíjajú deti?! A pritom obchod s ganjou s tým nemá absolútne nič dočinenia!“

Keď sa lietadlo odliepa od zeme a hľadím na tento maličký Karibský ostrovček z výšky, do očí sa mi tisnú slzy. Opúšťam krajinu, ktorú si človek zamiluje hneď na prvýkrát a hlavne – naveky. Aký osud ju však čaká o dvadsať-tridsať rokov, keď už dnes zabíja brat brata?!? Rastamani nazývajú svoju domovinu Jah-mek-ya, čo v ich dialekte patois znamená „Boh stvoril Jamajku“. Bujný tropický prales, kryštáľovočisté vodopády, vyše štyristo druhov exotických kvetín, široké pobrežie s bielym pieskom a palmami, horiace nebesá pri západe slnka, či vrcholky Modrých hôr ponorené do večného oparu... Na svete niet takého ostrova, akým je tento! A ako bonus dal Boh Jamajčanom aj ganju. Možno práve preto, aby im pomohla prežiť...