Vyhľadávanie

Kontakt

ANITA BALEJÍKOVÁ

nitakimuri@azet.sk

1949 - Kolumbus "objavil" Jamajku

1660 - Angličania vyhnali Španielov z ostrova

1872 - hlavným mestom ostrova prestáva byť Spanish Town a stáva sa ním Kingston

história Jamajky

otroci na Jamajke

Jamajský otroci

dovolená na Jamajke levně

6.8.1962 získala Jamajka nezávislosť

Anglická princezná Margaret prišla v roku 162 pogratulovať guvernérovi Jamajky k nezávislosti ostrova

HISTÓRIA JAMAJKY

Písal sa rok 1655, keď admiráli anglického loďstva Penn a Ventables obsadili Jamajku a španielskym kolonizátorom povolili vysťahovanie na Kubu. Kolotoč tovaru a peňazí sa roztočil na plné obrátky. Lode, vracajúce sa z Jamajky, privážali do Anglicka cukrovú trstinu, z ktorej sa vyrábal rum. Náklad sa obvykle v prístavoch v Bristole a  Liverpoole vymenil za zbrane a lode pokračovali ďalej, na juh, k africkému pobrežiu. Ak si africké kmene chceli zachovať moc, existenciu a – nech to už znie akokoľvek paradoxne – aj slobodu, potrebovali okrem iného aj dostatok zbraní. Tie mohli panovníci získavať jedine predajom vlastných ľudí do otroctva. Kruh sa uzavrel... A čierni otroci, z ktorých prevažná väčšina pochádzala z kmeňov Ashanti, Mandingo, Cormorante a Yoruba, boli na tom z celej mašinérie zaručene najhoršie.

6týždňovú strastiplnú plavbu loďou cez Atlantik prežili v neľudských podmienkach. Spútaní reťazami ako dobytok, bez hygienických vybavení a takmer bez jedla, celú tú dobu boli zatvorení vo vlhkých priestoroch podpalubia. Zajatci ležali vo vlastných exkrementoch a zvratkoch a tak niet divu, že sa začali šíriť infekcie – predovšetkým zápaly očí. Počas každej plavby predčasne zomrelo približne tridsať percent otrokov, zatiaľčo sa ostatní pod tlakom utrpenia pokúšali o samovraždy a držali hladovky. Krutí námorníci proti hladovkárom dokonca vymysleli špeciálny nástroj, ktorým im otvárali ústa a násilím ich kŕmili.

Kolonizátori majú na svedomí milióny nevinných obetí. Celé národy, celé generácie museli pomrieť z jediného dôvodu – ich koža bola čierna. Zdá sa, že čierna nikdy nebola tou správnou farbou. Ale.. vraždili ľudia.

Tých, čo prežili peklo na lodiach, čakalo ďalšie peklo po vylodení na Jamajke. Aby zúbožení otroci vyzerali zdravo, prefíkaní Angličania ich natierali olejom a až potom ich dodávali na dražbu. Ceny sa pohybovali od 25 do 300 libier, v závislosti od fyzickej kondície jednotlivca. V roku 1700 žilo na Jamajke okolo 7000 Angličanov a 40 000 otrokov. O jedno storočie neskôr sa počet Angličanov rapídne znížil, no komunita otrokov sa rozrástla až na 300 000. Kým jedna skupina otrokov drela na plantážach, ďalšia pracovala na stavbe fabrík, domov a ciest. Priemerný otrok sa „opotreboval“ za dva – tri roky, každý musel pracovať do totálneho vysilenia, ktorého zavŕšením bola smrť. Smrť – teda vykúpenie z utrpenia.

Angličania nemienili otrokov zabíjať. Oni chceli – a to je zločin nad zločiny – pobiť v týchto chudákoch ľudskosť, vytrhnúť z nich všetko, čo je šľachetné a dôstojné, všetko to, čo robí človeka človekom. Túžili ich ponížiť, degradovať na úroveň bezvýznamných bytostí. No satanský úmysel sa nepodaril. Uprostred tých tiel bez duší, mlčky znášajúcich potupu, sa našli aj žiarivé výnimky. V očiach im horelo svetlo a tvrdá skúška ich nezdrvila, ale pozdvihla ešte vyš ššie. Mali v sebe čosi hrdinské. Na scéne sa nečakane objavil mladý otrok Samuel Sharpe (dnes národný hrdina). Niekoľko rokov pôsobil ako kazateľ v Babtistickom kostole, no jeho náboženské stretnutia neboli ničím iným, než legálnym zhromaždením otrokov a on ich využíval na štvavú kampaň proti nadvláde.

Vravel: „Niet Boha! Niet útočiska! Je iba človek. Sú len bohatí vo svojom nebi a chudoba vo svojom pekle!“

Lenže skutky hovoria hlasnejšie než slová a Sharpe to veľmi dobre vedel. Pasívnu rebéliu sa mu v decembri roku 1831, dva týždne pred Vianocami, podarilo premeniť na najväčšiu vzburu v dejinách Jamajky. Mestečko Kensington na severe ostrova vzbĺklo v plameňoch. Už nezáležalo na tom, či niekto nosil kríž alebo nie, rozhodovala jedine zbraň, tvrdá päsť, silný hlas a kto reval najhlasnejšie, toho počúvali. Sharpove velenie však neprinieslo otrokom víťazstvo, ktorým by vyrvali ostrov Angličanom z rúk. Rozbesnení otroci zavraždili 14 anglických dôstojníkov - brutálny zákrok milície na potlačenie šesť týždňov trvajúcej vzbury si vyžiadal viac než tisíc životov otrokov... Vodcov povstania obesili - medzi nimi i tridsaťročného Samuela Sharpea. Neskôr ho vyhlásili za národného hrdinu a dnes jeho portrét zdobí i Jamajskú päťdesiatdolárovku.

 

Jamajský dolary