Vyhľadávanie

Kontakt

JAMAJKANITA
KINGSTON Jamaica W.I.

info@jamajkanita.sk

KUBA - KUBÁNSKE CIGARY

KUBA - KUBÁNSKE CIGARY

Už v 60. rokoch 20. storočia prepadla bohatá Americká smotánka kultu bohémskej noblesy, ku ktorej neodmysliteľne patrilo bafkanie drahých cigár a popíjanie kvalitného rumu, pochádzajúcich zo socialistickej Kuby. Cohiby fajčil nielen Fidel, ale aj mafián Al Capone, spisovateľ Hemingway, či herečka Marlyn Monroe, a dnes tieto luxusné cigary vidíte zapichnuté v ústach amerických raperov ako sú 50 Cent, či Lil Wayne rovnako často ako aj v aristokratických ústach španielskeho kráľa Juana Carlosa. Fajčiť Cohiby je ako piť rum Bacardi – dávate tým svetu najavo, že na to máte a patríte k elite!

Havana priniesla svetu najkvalitnejšie cigary. Tabak rastie v mnohých krajinách, ale každopádne ten kubánsky je považovaný sa absolútnu špičku! Značka Cohiba, ktorá vznikla v hlave kubánskeho prezidenta, je najdrahšou spomedzi všetkých cigár – na prestížnych aukciách ponúkajú krabičku 40. cigár Cohiba Behike za zhruba 18.850 USD, teda čo cigara, to 420 dolárov (+ cena za krabičku)! Behike je najexkluzívnejšia rada extrémne limitovanej výroby a absolútny víťaz najlepších cigár sveta podľa magazínu Cigar Aficionado za rok 2010 – získali až neuveriteľných 97 zo 100 možných bodov!

Kubánske cigary Cohiba

FIDELOV ZÁSAH DO ČIERNEHO

Kým Castro predstavil svetu Cohiby, tieto elitné cigary boli úzkoprofilovým tovarom, určeným len pre vysokopostavených kubánskych diplomatov, oficiérov a pár blízkych Fidelových priateľov. Dá sa povedať, že žiadne iné cigary tak úzko nesúvisia s Kubánskou revolúciou ako práve tieto. Začiatkom roku 1960, keď Fidel s partizánmi úspešne zvíťazil nad Batistom v Zátoke svíň Boca de Guama, Fidela zaujali aromatické cigary, ktoré fajčil jeho kamarát Perez. Nemali žiadnu etiketu, šúľal ich doma Perezov priateľ Eduardo Rivera, bývalý zamestnanec tabakovej fabriky La Corona v Havane. Slovo dalo slovo a Fidel krátko na to založil s Riverom malú, dobre utajenú  fabriku kúsok za Havanou a keďže sa cigary vyrábali len preňho, zaumienil si dodávať Riverovi tie najkvalitnejšie tabakové listy z plantáží San Juan y Martinéz a San Luis v regióne Vuelta Abajo, pričom podmienkou dodnes je, aby boli staré minimálne dva roky – toto kritérium dodáva tabaku charakteristickú vôňu. V roku 1968 vymyslel Fidel „svojim“ cigarám názov Cohiba, čo je slovo pochádzajúce z jazyka pôvodných obyvateľov Kuby, Indiánov Taínos. Čo presne však znamená, nevie už nik. 

CIA, v snahe zlikvidovať Fidela Castra, raz kúpila škatuľu jeho obľúbených cigár a otrávila ich. Fidel si nemusel ani potiahnuť, stačilo si jednu vložiť do úst a nastala by okamžitá smrť. Ibaže... CIA sa tieto cigary nikdy nepodarilo dostať k Fidelovi... 

Kubánske cigary Cohiba, Romeo y Juliete

ZAMESTNANCOM POČAS PRÁCE ČÍTAJÚ ROMÁNY

Predstavte si klasickú fabriku, kde za stolíkmi šikovné ruky pracovníkov už automaticky šúľajú kvalitné, vysušené tabakové listy, dovážané z oblasti Pinar del Rio.  Každý jeden, v závislosti od šikovnosti a praxe, denne vyrobí 50 až stovku cigár a zarobí okolo 40 USD za mesiac, čo v Kubánskych pomeroch, kde priemerný občan nezarobí mesačne viac než 18 USD, predstavuje hotový majland! K tomu majú rôzne bonusy – zamestnanci továrne Cohiba môžu bezplatne vyfajčiť toľko cigár, koľko sa im ráči a navyše si domov každý deň vziať tri kusy zadarmo. Tak ako Tito, ktorý ich pohotovo speňažil a predal za zlomkovú cenu mne. Do niektorých fabrík vás pustia, do iných má verejnosť vstup zakázaný. Funguje tu tradícia „čítania“ – za stolom oproti zamestnancom vždy sedí žena, ktorá im namiesto rádia číta noviny a knihy. Málokto vie, že napríklad známe cigary značiek Romeo y Juliete a Monte Cristo dostali svoj názov práve podľa románov, ktoré sa svojho času vo fabrikách čítavali najčastejšie. „Dopoludnia nám hodinu číta z dennej tlače, a popoludní nejaký zábavný román.“ objasňuje mi jadro veci dlhoročný zamestnanec fabriky Tito. Tabakový priemysel už ale nie je ako kedysi, postupne upadá. Po tom, čo Fidel znárodnil majetky, mnohí jeho zamestnanci, ako aj majitelia fabrík na cigary, ostrov opustili a odišli „šúľať Cohiby“ do Dominikánskej Republiky a Nikaraguy, tým pádom Cohiba stratila punc jedinečnosti. Hoci v Havane vyrobia denne 25 tisíc kusov, samotné pestovanie tabaku je pomerne náročné – začiatkom decembra sa zasadia sadeničky, ktoré po troch mesiacoch vyrastú do výšky dospelého človeka, ale pestovatelia si pre vlastnú potrebu smú ponechať len 10% úrody, zvyšok musia predať za smiešny peniaz štátu. Problémom je, že na rozdiel od cukrovej trstiny, úroda tabaku je len jedenkrát ročne. 

Kuba Viňales