Vyhledávání

Kontakt

JAMAICANITA
KINGSTON Jamaica W.I.

info@jamajkanita.sk

PRIPRAVUJEME: JÁ & MOJI TURISTÉ (2018 - 2019)

PRIPRAVUJEME: JÁ & MOJI TURISTÉ (2018 - 2019)
JÁ & MOJI TURISTÉ
 
Moje funny sbírka skutečných příběhů z mých túr je dokonalou ukázkou toho, že turisté bývají vskutku různí a někteří svým netradičním chováním během dovolené na Jamajce dokážou člověka opravdu pobavit! :-) Budete se smát od první až po poslední stranu! :-)
 
Dostupné v e-book aj v tlačenej verzii už čoskoro! 
 
ÚRYVEK
 

 

Inou neblahou turistickou variantou je prototyp typického snoba, odetého v značkovom šatstve (ktoré si kúpil vo Viedenských výpredajoch), ktorý na chudáka domorodca pozerá s povýšeneckým odporom ako ja na špenátový prívarok. Myseľ úbohého domorodca sa v takomto prípade váľa v prachu slepej závisti a v jeho potemnenej duši víri jediná otázka: vypáčim z neho aspoň jednu mincu??? Dúfa však zbytočne, lebo náš snob, čo ako zazobaný, mu jednak nedá nič, a jednak sa naňho ani len nepozrie. Hovorím z vlastnej skúsenosti, vďaka ktorej som mala tú česť sprevádzať podobnú povýšeneckú bytosť aj na mojom zájazde. V nemenovanej krajine, kde populácia pozostáva z 99% černochov, ma tento turista poprosil, nech mu na miestnych trhoch nakúpim suveníry namiesto neho. Zdalo sa mi to čudné, lebo hovoril perfektne po anglicky a určite by nemal najmenší problém dohovoriť sa s miestnymi predavačmi. Svoju nechuť zdôvodnil výrokom, za ktorý by si zaslúžil hádam aj metál od Ku-klux-klanu! „Ja sa predsa s nejakými negrami nebudem baviť!“ – povedal (na čo som sa prestala s ním baviť ja...:-)).

Úplne ideálne však je, ak turista-snob cestuje po krajine v sprievode manželky, či nejakého priateľa, ktorí sa tiež narodili s génom snobizmu uloženom v každej molekule ich DNA a umožnili svojmu organizmu, aby túto vlastnosť naplno rozvinul... Dostávame sa k podstate: ak sa turista-snob počas svojej dovolenky zdržiava v spoločnosti seberovných, potom je tu reálna šanca, že chudobní domorodci predsa len budú profitovať! Ako som si všimla, snobi, ktorí chodievajú v sprievode priateľov, jeden druhému obvykle chcú dokazovať svoju veľkorysosť a sú ochotní oželieť pár mincí v prospech domorodého žobráka, či domorodej prostitútky...

Turistu-snoba spoznáte poľahky aj v našich zemepisných šírkach – pokiaľ býva dokonca vo vašom susedstve a udržujete s ním priateľské vzťahy, po návrate z exotickej dovolenky kdesi na Bahamách, o akej sa vám ani len nesníva, usporiada v záhrade honosný mejdan spojený s gril-párty, pričom hlavným bodom programu nebude chrumkavé prasiatko, ale fotky z dovolenky. Nejde ani tak o chuť podeliť sa s vami o zážitky, ako skôr o chuť patrične sa pochváliť a vzbudiť vo vás závisť. Počas samotného aktu, kedy upierate oči na monitor jeho laptopu s prezentáciou fotografií vidíte väčšinou to isté: váš priateľ je tam zvečnený na palme, za palmou, pred palmou a pod palmou, prípadne v tyrkysovom mori, kde sa cerí od ucha po ucho a pravačku má vztýčenú smerom k objektívu – malíček, prsteník, prostredník a ukazovák má ukryté v dlani, no palec hrdovystretý a nasmerovaný k nebu, práve tak, ako kedysi zvykli ukazovať vládcovia starovekého Ríma počas gladiátorských zápasov. Ak palec smeroval dolu, úbohého gladiátora čakala smrť, no pokiaľ ním ukazovali nahor, gladiátor sa mohol tešiť zo života – rovnako sa tešil i váš priateľ v mori, keď ho zachytil objektív fotoaparátu. Toto gesto hovorí za všetko a ľudia ho používajú namiesto slova „super!“.

Turista-snob vám pravdepodobne ponúkne i zábery rôznych domorodých atrakcií (sôch, budov, múzeí, prírodných skvostov, lunaparkov a podobných hlúpostí), pred ktorými, samozrejme, nesmie chýbať jeho veličenstvo - ON, vyrehotaný ako keby ho fotili do stredoškolskej ročenky... Jeho komentár k týmto záberom je nasledovný: „Vidíš, aj tu som bol... A aj tu som bol... Aj tu! Ba dokonca aj tu som bol!“ V pravom okamihu, akonáhle zbadá, že vás dostatočne ohúril, sa k vám otočí tvárou v tvár a šplechne vám zákernú otázku: A ty si kde bol???“ Beda vám, ak ste neboli prinajmenšom na Tahiti, alebo aspoň na Havaji! Obávam sa, že len tieto dve destinácie vás môžu v očiach turistu-snoba zachrániť pred totálnym znemožnením sa a následnou ľútosťou (samozrejme, tá ľútosť je len naoko a v skutočnosti ide o výsmech), ktorú vám dotyčný svetobežník rád prejaví krátko po tom, čo mu zavesíte na nos, že vy ste neboli nikde... Nech vám ani len na um nezíde snažiť sa urobiť dojem zmienkou o vašej dovolenke v Chorvátsku, či kdesi na Chalkidiki! Len by ste priliali do ohňa vlastnej trápnosti! O stanovačke na Liptovskej Mare už ani nehovorím! Za pokus možno stojí povedať, že najbližšie tri roky sa na žiadnu dovolenku nechystáte, pretože si odkladáte peniaze na štvordňový výlet do kozmu... Myslím, že takýto argument by turistu-snoba spacifikovať snáď mohol...

Poslednou alternatívou, ktorou si môžete zachrániť v očiach turistu-snoba svoju česť, je aspoň na týždeň sa niekam vypariť (mimoriadne vhodné sú málo frekventované miesta, kde vás skoro nik nevidí – napríklad chalupa na samote, dobre zásobená pivnica, či záhradná chatka kdesi v Temešvári, ktorú vám dočasne prenajal dobrý kamarát). Tam treba čo najrýchlejšie nachytať čo najintenzívnejší bronz (vhodnou pomôckou je takzvané „horské slnko“, prípade kvalitné samoopaľovacie krémy, po ktorých aplikácii nevyzeráte ako vytiahnutý z horčice...), z internetu si posťahovať vierohodné fotografie povedzme nejakého chutného Havajského ostrova a u skúsených retušérov si nechať nainštalovať do ich popredia fotografiu vašej vysmiatej šťastnej tváre (opálenej!) a hrudníka obalenom v tričku. Na tento účel je vhodné použiť pri fotografovaní vašej ctenej osoby aj nejaké rekvizity: základom je vždy spomínané tričko s nápisom typu I LOVE HAWAII – k nemu je nevyhnuté zohnať si umelé kvety, tie pospájať do venca a ten si zavesiť na krk ako tradičný havajský kvetinový veniec lei. Ak na tričko aplikujete nápis I LOVE CUBA, pri fotografovaní nezabudnite na tučnú cigaru medzi zubami a fľašu rumu Havana Club v ruke! Nápis I LOVE BERMUDAS je veľmi vhodné doplniť kvetovanými bermudami, pri názve JAMAICA nesmú chýbať z vlny uštrikované čierne dredy, pri názve AFRICA si treba hlavu zabaliť do moskytiéry a pri nápise I LOVE PHILLIPINES (Bali, Thailand, China, či iná šikmooká krajina) je mimoriadne efektné zapózovať si spolu s nejakým Vietnamskym predavačom z trhoviska na Miletičke, ktorý bude vierohodne simulovať výzor Filipínskeho domorodca. Za jeho ochotu mu kúpte konzervu bambusových výhonkov a je to vybavené!

Zbierku takýchto „dovolenkových dôkazov“ potom hrdo ukážte vášmu snobskému priateľovi a nezabudnite dodať, že budúci mesiac sa chystáte ešte na Zanzibar. Potom celý postup zopakujte a úspech máte zaručený!:-)

V partii mojich známych sa svojho času vyskytoval úplne dokonalý prototyp takéhoto turistu. Taký fičúr z vidieka (mám na mysli írečitého dedinského ozembucha, ktorý keď si vezme do hlavy, že sa preslávi v chýrnom cestovateľskom cechu, mali by ste vidieť, aké hlúposti začne stvárať!). Pred príchodom leta v partii „nenápadne“ nadhodil tému „dovolenka“ a podrobne všetkých pitval, v snahe vymámiť, kam sa kto chystá. Na základe zozbieraných informácií sa potom vybral do cestovky a vybral si takú destináciu, ktorou by bezkonkurenčne tromfol všetkých svojich priateľov. Vybral si teda Kubu (bola cenovo výhodná, ale to len preto, že tam už bolo dávno po sezóne a v období dažďov tam nik nechce chodiť...) Pravdaže, počas ďalšieho stretnutia opäť zvrtol rozhovor na dovolenkovú tému a akoby mimochodom oznámil, že on tohto roku ide na Kubu... (to ešte netušil, pravda, že celú dovolenku presedí na izbe, lebo do takého lejaku by ani pes nevyšiel...). Povedal to s najväčšou a najfalošnejšou skromnosťou, akú kedy moje ucho počulo, no v duchu určite skákal dva metre päťdesiat od samej radosti, ako ostatným vypálil rybník! Člen partie, flegmatik Ďuri, sa však zaskočiť nenechal a so všetkou dômyselnosťou útok opätoval:

Fíha! Tak nám potom z tej Kuby dones každému po jednej cigare! Ale nie hocijakej! Cohiby nám dones!“ prikázal si rozšafne, predpokladajúc, že ak má človek dosť peňazí na Kubánsku dovolenku, mal by mať dosť aj na Cohiby...

Vtom nášho Fidelo-mila oblial horúci pot a krvi by ste sa v ňom neboli dorezali, čo tak stuhol! Trvalo mu hodnú chvíľu, kým zo seba vysúkal vetu:

Ale jedna Cohiba stojí 200 dolárov!!!“

Na to sa naňho Ďuri pozrel záludným pohľadom, ukazovákom si na nose posunul okuliare a povedal bájnu vetu, ktorou sa navždy zapísal do kroniky tejto veselej partie:

A ty vari nemáš dvesto dolárov?!?“...:-)))

Obávam sa, že ak by som ďalej pokračovala v opise týchto turistov, ktorým osud nadelil peniaze a pánboh samoľúbosť, nasledujúce riadky by boli akiste čím ďalej tým viac dehonestujúce a nactiutŕhačské... Preto v mierumilovnej snahe ušetriť turistu-snoba od sebapoznania radšej preskočím na tretiu kategóriu...