JA, NITA - Váš TOUROPERÁTOR

Na Jamajku si sa vybrala v roku 2000 a už je to 18 rokov, čo tam s kratšími, či dlhšími prestávkami žiješ. Prečo si si vybrala práve pre toto miesto?

Mám pocit, že Jamajka si vybrala mňa, asi som ju odjakživa mala zapísanú v programe môjho osudu :-) Keď som mala 15 rokov, ešte nebol internet a možností popozerať si obrázky exotických krajín veľa nebolo. Zrazu som mala doma z cestovky katalóg zájazdov do Karibiku a v ňom našla moja duša svoj skutočný domov! JAMAJKU! No mala som len 15 a v peňaženke 20 korún… Na moje 19. narodeniny mi vyšla moja 1. kniha - fiktívny román o strastiplnom živote ľudí v ČERNOŠSKOM GHETTE. Netuším, odkiaľ moje podvedomie vzalo všetky tie fakty (internet ešte nebol), ale sedeli s realitou, hoci som černochov videla len v časopisoch a o amerických ghettách sa toho v médiách tiež veľa nerozprávalo. Skrátka mám pocit, že práve tam som prežila svoj minulý život a moja koža vtedy mala farbu čokolády. Anyway, kniha mi zarobila slušný balík peňazí... Mala som 20 rokov, keď som v r. 2000 nasadla do lietadla, aby som sa mohla ÚPLNE SAMA 2 mesiace túlať krížom-krážom po Jamajke a zbierať o nej materiál pre moju novú knihu!

Vybrala si sa spoznávať skutočnú Jamajku. Aká bola? Čím ťa prekvapila – dobrým aj zlým?

Aj - aj! Prišla som sem v roku 2000 so zámerom, že hotely a turistické oblasti budem obchádzať oblúkom - a aj tak bolo. Odžila som si svoje najväčšie dobrodružstvo môjho života tak v najnebezpečnejšom Jamajskom ghette v Kingstone, kde sme v každom dome mali ukryté zbrane, i drogy a na noc sme sa zakrývali igelitmi, aby sme nezmokli cez deravú plechovú strechu.. mimochodom, tu ma chcel jeden narkoman bez milosti odbachnúť za to, že som ho odfotila bez jeho dovolenia a mala som vtedy fakt na mále... Ale aspoň mám na čo spomínať! (smiech) A tú skutočnú Jamajku som spoznala aj spolunažívaním s bohatými rodinami v luxusných štvrtiach Kingstonu a Mobay, i pobytom v chudobných rodinách takisto dobrých ľudí vo vnútrozemí v malebných pokojných dedinkách. Všade kam som prišla, ma okamžite bez zaváhania prijali medzi seba aj keď som bola bez peňazí - Jamajčania však o mne hovoria, že mám "čiernu dušu" a preto som jednou z nich.

Ale je známe, že na Jamajku chodí veľa turistiek kvôli chlapom...

Keď to tak na tých plážach sledujem a hľadím na tieto čudno-komické páriky v mrákotách ako na UFO čo mi práve rovno pred nosom pristálo v kukuričnom poli, asi to bude veru pravda. Ibaže - ja som už za tie roky domáca, nie som turistka! Nik už na mňa nehľadí jak na vrece peňazí... Okrem toho, ja osobne sa nejdem zblázniť pri pohľade na muža, ktorý je o trochu krajší od môjho vlčiaka, takže som proti Jamajčanom dostatočne imúnna a nezvykne mi v hlave zlyhávať hlavná poistka! :-) Taký Jamajský chlap potrebuje viac osobného priestoru než stádo Amerických bizónov a to by jedna ženská ako ja skrátka neustála! (smiech) No a čo si na Jamajke robia iné biele ženy, tak to mňa ani netrápi, ani nezaujíma. I keď teda, následky správania sexturistov bývajú často fatálne! Výbuchy sopiek, ničivé hurikány, zemetrasenia o sile 5 Richterovej stupnice, pád asteroidu, či skaza Titaniku sú oproti tomu v takýchto situáciách len obyčajné zanedbateľné banality...

Čo by si poradila tým ľuďom s podobným dobrodružným srdcom, ktorí by podobným spôsobom chceli spoznať Jamajku a zabývať sa na nej?

Ťažko môžem radiť iným, čo by chceli ísť v mojich šľapajách, pretože keď dvaja robia to isté, výsledok nikdy nebude rovnaký. To znamená, čo pomohlo mne, môže inému uškodiť, a naopak. Každopádne, ktokoľvek chce na našom ostrove žiť a zarábať peniaze, odporúčam, aby si na Jamajku najprv urobil niekoľko výletov - nie jednu-dve dovolenky, ale aspoň 10 dovoleniek, počas ktorých nebude ležať na pláži, ale pobehá si ostrov krížom-krážom. Aby videl a zistil, aká je realita bežného života. Je za tým kopec peňazí, ktoré do toho človek musí investovať, kopec odriekania a strachu o vlastný život (nie v mojom prípade, ale u iných je to bežné), ale tiež kopec radosti a ponaučení do života. Ja mám moje vlastné heslo, ktoré som si sama vymyslela: KTO VEĽA RISKUJE, VEĽA ZÍSKAVA. U iných toto platiť nemusí, no u mňa to vždy platí na 100%. Ale vďaka mojej vášni ísť do rizika dnes napríklad už viem, ako bolí, keď vám vybijí boľavý zub kameňom a žeravým klincom uprostred dvora v ghette, ako chutí granko z prasacieho mlieka, ako sa býva v 20-izbovej luxusnej vile postavenej zo ziskov z Kolumbijskeho kokaínu, ako reagovať, keď vám narkoman mieri nabitou búchačkou do brucha, i čo je to, keď vypijete otrávenú kokakolu. Zažila som už na Jamajke toľko toho, čo iní nezažijú ani za 3 životy! :-) 

Z čoho ale na Jamajke žiješ? Poradíš niečo ľuďom, ktorí tiež chcú žiť tak ako Ty?

Tu je každá rada drahá. Vy by ste si najprv museli obuť moje topánky a precestovať a prežiť všetko to, čo ja, aby ste mohli žiť tak ako ja. Darmo ja Vám poviem, aké sú moje silné stránky a akým štýlom si viem peniaze zarobiť ja, keď ja som ja a Vy ste Vy. Ja si žijem svoj vlastný sen a nikdy som sa neopičila po iných a môj životný štýl je moje vlastné know-how. Skúste si ale položiť otázku, čo sú Vaše silné stránky, v čom ste lepší než iní a čo Vám môže na Jamajke zarobiť peniaze, s čím by ste sa mohli na Jamajke presadiť. Chcete byť len nejaká lacná kópia mňa? Alebo chcete byť originál? Ja som vždy chcela byť sama sebou a byť originál a absolútne ma nezaujíma, čo robia iní a čím sa iní živia. Ja si idem za svojim snom a keďže som odmalička maľovala obrazy a rozvíjala svoje kreatívne myslenie kadžým smerom, tak dodnes mám hlavu plnú kreatívnych nápadov - a tie mi zarábajú peniaze. 2 roky som robila kreatívnu riaditeľku marketingu v Tureckej firme Ameera a marketing je moje hobby, ktoré viem veľmi efektívne speňažiť. Ale ako vravím - Vy sa zamerajte na to, v čom vynikáte Vy a čím by ste sa mohli na Jamajke uživiť Vy.

Napísať 3 knihy o ostrove, kde ľudia pobudnú len pár týždňov na dovolenke kdesi v hotelovom rezorte, to si vyžaduje asi dosť veľa skúseností...

Je za tým desať rokov nonstop cestovania a spoznávania. Kopec driny, odriekania a strachu o vlastný život, ale aj radosti a ponaučení do života. Tak ako sa niekto na Slovensku vyberie do kina, tak sa ja v pohode vyberiem na návštevu mojich známych v Kingstonskom ghette, kde vás tí lumpi bez problému odkrágľujú na ulici za bieleho dňa.

Akí sú Jamajčania?

Úprimne? Ak ste biely a ste očividne celý oblepený bankovkami, tak Jamajčania dokážu byť tou najprítulnejšou formou života na planéte Zem! Čosi ako kríženec pijavice a labradora :-) Dokážu Vás zahrnúť vynaliezavou komplimento-terapiou, v snahe vytiahnuť z Vás peniaze (obvykle veľa peňazí!) Keď majú peniaze, sú všetci vysmiati ako by pojedli za košík lysohlávok. Ale pri súčasnej drahote je na Jamajke ťažké prežiť, to je fakt. Staršia generácia bola zvyknutá ráno vstávať do práce a pracovať, mať pri dome svoje políčko a pestovať si zeleninu, novodobá generácia je zvyknutá celé dni sedieť pri mobile a čumieť do Facebooku a sem tam robiť hussling (agresívne nanucovanie výrobkov a služieb okoloidúcim). Mám rada povahu obyčajných, skromných Jamajčanov z vidieckych oblastí, takisto milujem aristokratickú hrdú náturu Kingstončanov.

Dávaš prácu niekoľkým Jamajčanom. Čo ťa k tomu viedlo?

Nedostatok času. Keď je veľa turistov, neviem sa naklonovať a byť na viacerých miestach súčasne a keďže ich vodíme aj na naše utajené fascinujúce miesta, ktoré nenájdete ani na internete, ani na mojom webe, ani v ponukách touroperátorov, nemôžem tam s turistami posielať kadekoho. Alebo keď prichádzajú turisti z výletných lodí, ktoré kotvia na Jamajke len 10 hodín, musíte mať všetko vyrátané na minútu presne. Skrátka, potrebovala som pomocníkov, ktorí by zvládali sprevádzať turistov namiesto mňa. Zámerne som si však vybrala chlapcov z najchudobnejších slumov Jamajky - z Kingstonu a Spanish Townu. Inteligentných, bystrých, spoľahlivých, zodpovedných, schopných stať sa profesionálnymi tourguidmi. Vyškolila som ich na mojich workshopoch a dnes patria medzi špičku profesionálnych tourguidov na Jamajke a som na nich veľmi hrdá! V ghette by boli už dávno mŕtvi, no vďaka tejto práci sa stali lepšími ľuďmi a z peňazí turistov si môžu budovať lepší život pre seba i svoju rodinu. Navyše, sú to atraktívni mladí ľudia, veľmi charizmatickí, takže turisti sa s nimi na túrach cítia príjemne a vznikajú priateľstvá na celý život :-)

Ty však neživíš len sprievodcov, ale máš aj vlastný charitatívny projekt...

No ja som charita sama o sebe! (smiech) Narodila som sa s génom súcitu voči chudobným v každej bunke môjho DNA! Sa už smejem sama na sebe, že som "radodajná", lebo rada dávam i z toho mála čo mám pre tých, čo nemajú takmer nič. Pomáham ako viem a ako môžem dvom sirotincom na Jamajke a starám sa takmer o 90 hladných krkov. Nie sama, samozrejme - je tu ale komunita expats z US a Kanady a dá sa povedať, že oni ma k tomu stiahli. Sú silnejší než som ja a motivujú ma. Viete, tu sa vláda o sirotince nestará vôbec, žiadne dotácie, nič. Tak čo spravíte, keď vidíte stovku vyhladnutých malých černoškov, prežívajúcich na ovsennej kaši? Dáte dokopy peniaze vlastné i od turistov, sadnete do auta, nakúpite 50 kíl ryže, chlieb, zeleninu a nejaké vitamíny, oblečenie zo second-handov a zaveziete im to tam. Naši turisti sú skvelí, vždy radi prinesú aj nejaké hračky, omaľovánky, či školské potreby. Neviem zachrániť celý Jamajský vyhladnutý národ, ale ak môžem pomôcť aspoň jedinému človeku, už aj to ma dokáže urobiť šťastnejšou. Pretože šťastie je ako bumerang - čím viac robíte šťastnými iných ľudí, o to viac budete šťastní vy sami.

Si certifikovanou sprievodkyňou. Má to nejaké výhody?

Na Jamajke vám hocijaký vydriduch, ktorý nemá ani len dokončenú základnú školu, v snahe vytĺcť z vás peniaze, povie, že vás bude sprevádzať tam a tam. Zaplatíte mu - dovezie vás svojim autom trebárs do Kingstonu, s hrôzou zistíte, že aj on sám je v Kingstone vôbec prvýkrát v živote a chvíľu mu potrvá, kým nájde trebárs Marleyho múzeum. Celý čas vám nepovie ani slovo, pretože nemá šajn ani o histórii, ani o pikoškách, ani len o základných informáciách. Žiaľ, takýchto kvázi-sprievodcov je na Jamajke kvantum a doplácajú na nich naivní turisti, ktorí im sadnú na lep. Ja som študovala, vzdelávala sa a to mi pomohlo nielen k získaniu International tour guide licencie, ale hlavne profesionálnych sprievodcovských pravidiel a schopností. O vedomostiach z praxe nehovorím, tie som mala už dávno predtým.

Môže si našinec kúpiť na Jamajke nehnuteľnosť?

Áno. Ale všetci, čo tak urobili, bavíme sa o Európanoch (nie o Američanoch, ktorí berú Jamajku ako my Chorvátsko a majú to tam naskok), trpko oľutovali. Ak tu chcete žiť, vezmite si niečo do prenájmu, ale nekupujte! Z mnohých logických dôvodov... 

Aké sú možnosti zdravotnej starostlivosti?

Môžete si tu začať platiť zdravotné poistenie, no musíte rátať s veľmi vysokými sumami. A ak poistení nie ste, samozrejme si v prípade ošetrenia všetko musíte platiť v plnej výške, čo sú tiež sumy na pováženie.. 50 USD len za to, že chytíte kľučku na ordinácii všeobecného lekára, to chce mať vždy aspoň jednu zlatú kreditku ;-) Zdravotná starostlivosť je v štátnych nemocniciach veľmi úbohá, keď už, tak vyhľadajte súkromných špecialistov. V Kingstone máme 2 solídne nemocnice + pár dobrých privátnych doktorov. Ceny sú porovnateľné s cenami v USA.

A čo ceny potravín?

Stále opakujem, že Jamajka je odpradávna luxusná destinácia. Jamajka nie je žiadna lowcost dovolenková destinácia. Ceny potravín ako aj všetkého sú tu v priemere o 40% vyššie než v Európe a aj bohatí turisti sa tu chytajú za hlavu, ako u nás tečú peniaze dolu vodou... Ak sem prídete s konzervami z domu a budete celú dovolenku jesť sáčkové polievky, len aby ste skúsili, čo je to lowcost dovolenka na Jamajke, tak budiš, pár dní, či týždeň-dva prežijete aj o hlade. Ale ŽIŤ NA JAMAJKE nemôžete predsa na sáčkových polievkach a paštéte z domu... Jogurt tu stojí takmer 2 USD, liter mlieka 2,50 USD, kilo kuracích pŕs 10 USD, kilo paradajok 3,50 USD, polkilo červeného melónu 3 USD, a fľašu vína pod 15 USD nezoženiete..  Jamajka totiž spláca dlh USA a MUSÍ brať tovar z USA. 70% ovocia a zeleniny je všetko import z USA a preto také drahé, ako keby to zbierali na mínovom poli.. Je tu veľmi draho. Bodka. 

A môže sa ktokoľvek na Jamajku presťahovať? Povoľuje to legislatíva?

Ok, takto. Jamajské imigračné zákony povoľujú občanom SR a ČR pobudnúť na Jamajke bezplatne len 30 dní. Ak tu chcete ostať dlhšie než 30 dní, ale max 90 dní, tak platíte vízum 100 USD na hlavu. Získanie Trvalého pobytu je proces na 3 roky a každý rok sa musí človek zaregistrovať do databázy o žiadateľov  o trvalý pobyt a ak ho po tých troch rokoch aj naozaj získate, môžete si gratulovať! Samozrejme, aj tu je X sobášnych podvodníkov, keď sa cudzinci sobášia s domorodcami len aby im vznikol nárok na občianstvo a rýchlejšie získanie trvalého pobytu. Úrady však proti tomu začali dosť brojiť a všetky takéto podozrivé manželstvá najprv prechádzajú poriadnou tortúrou, čo tiež nie je sranda... 

Môžem si na Jamajke ako cudzinec nájsť zamestnanie?

Rada by som bola väčší optimista, ale v tomto prípade som skeptická - na ostrove je vysoká nezamestnanosť a veľmi málo možností zamestnať sa - a keď už, uprednostňujú Jamajčanov pred cudzincami. Môžete si tu však otvoriť nejaké malé podnikanie. V obidvoch prípadoch však potrebujete, samozrejme, pracovné povolenie. Stretávam tu, v Kingstone, veľa cudzincov z Ameriky, Británie, ktorí tu žijú a pracujú. Treba však povedať, že všetci sú špičkoví pracovníci, tj. IT-profesionáli, developeri, právnici, top manažéri a pod. Takých Jamajka vždy víta s otvorenou náručou.

Nechýba Ti Slovensko?

Ale áno, som patriot, expat-Jamajčanka a Slovenka zároveň, 2 in 1 :-) Nemohla by som byť na Jamajke nonstop a navždy - je to napokon únavné! Mám rada rodnú vlasť, nikdy nezabudnem, kde mám korene a preto pendlujem hore dolu medzi Slovenskom a Jamajkou. Aj preto, lebo nech ste v akejkoľvek úchvatnej krajine, po čase Vám všetko zovšednie. Opakované návraty sú však zárukou, že Jamajka aj Slovensko sú mi stále vzácne - veľmi sa teším pri príchode a vždy plačem pri odchode.

Existuje ešte okrem Jamajky nejaká iná krajina, kde by si chcela žiť?

V čase "mého mládí" som prešla už dosť Karibských ostrovov a dosť krajín Latinskej Ameriky, Európy a Afriky (Ázia ma nikdy nelákala) na to, aby som dnes vedela, že JAMAICA IS MY SWEET HOME :-) JUST JAMAICA. A keď už v 90-ke nebudem vládať šprintovať po letiskách, zakotvím tam natrvalo, na cestovanie sa vykašlem a budem sa venovať radšej drobným ženským ručným prácam, prípadne sledovaniu telenoviel v hojdacom kresle s mačkou na kolenách… ;-)